web: http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/4-demanovska-jaskyna-slobody
Jaskyňu objavil A. Král za pomoci A. Mišuru a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky v roku 1921. V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá začala sprístupňovacie práce. V roku 1923 inštalovali dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko sprístupnili v roku 1924.
V roku 1925 vzniklo Družstvo Demänovských jaskýň, ktoré pokračovalo v práci Komisie. Výprava vedená A. Králom objavila v roku 1926 Jánošíkov dóm, Panenskú chodbu, Chodbu utrpenia a Červenú galériu. V. Benický a A. Lutonský objavili v roku 1927 Čarovnú chodbu a Fialový dóm, v roku 1929 Svantovítove siene, o rok neskôr Zázračné siene. V roku 1928 bol vyrazený nový vchod do jaskyne v dolinke Točište, v prevádzke je od roku 1930. V roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu. V tom istom roku J. Zelinka objavil Medvediu chodbu a zistil jej komunikáciu s povrchom. V roku 1933 sa z Medvedej chodby prekopal nový východ z jaskyne, ktorý zmenil prehliadkovú trasu. Horné časti od Hviezdoslavovho dómu sa sprístupnili v rokoch 1931 – 1933. V rokoch 1948 – 1955 jaskyne Demänovskej doliny skúmal a komplexne zameral A. Droppa. V roku 1951 pod jeho vedením prepojili Demänovskú jaskyňu slobody s Pustou jaskyňou, v roku 1983 ju speleopotápači V. Žikeš a Ľ. Kokavec spojili s jaskyňou Vyvieranie. Po neúspešných pokusoch v rokoch 1952, 1968, 1974 a 1983 sa na prelome rokov 1986 a 1987 dosiahlo jej prirodzené spojenie aj s Demänovskou jaskyňou mieru. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina v roku 1989 dosiahli prepojenie jaskyne s Jaskyňou pod Útesom a Údolnou jaskyňou a v roku 1992 s Jaskyňou trosiek.
Dĺžka prevádzkovaného sprístupneného úseku je 1800 m. Prevýšenie medzi vchodom a Prízemím je -66 m, medzi Prízemím a východom z jaskyne +85 m.